Volebný model október 2026: Dobehne Smer PS? Polovica populácie je za predčasné voľby
V posledných dňoch sme v dôsledku koaličnej krízy stále viac z úst politikov počúvali o predčasných voľbách. A nehovorili o nich len predstavitelia opozície, ale aj samotný premiér. Za predčasné voľby by bola polovica populácie, medzi nimi aj polovica voličov vládneho Hlasu. Ako by dopadli voľby, ak by sa konali začiatkom októbra 2026? Výsledky ukazujú, že momentálne si nemôžeme byť istí ani ich víťazom.
Kľúčové zistenia
- Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom októbra, na základe volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia by ich vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 19,5 percenta, čo je v porovnaní s minulým mesiacom pokles o 2,1 p.b.
- Za ním by sa umiestnila strana Smer-SD s podporou na úrovni 17,8 percenta (+1,6 p.b.), náskok lídra sa tak zmenšil na 1,7 p.b.
- Na treťom mieste sa drží mimoparlamentné hnutie Republika, ktoré by aktuálne získalo 14,2 percenta, čo je medzimesačný pokles o 1,4 p.b. Odstup Republiky od druhého Smeru-SD sa zväčšil na 3,6 p.b.
- Hnutie SLOVENSKO by získalo podporu rovných 9 percent, čo je rovnaký výsledok ako v meraní pred mesiacom.
- Nasleduje strana SaS s rovnými 8 percentami, ktorá si oproti septembru polepšila o 1,3 p.b.
- Nad hranicou potrebnou na vstup do parlamentu sa pohybujú KDH s 6,2 percenta (+0,4 p.b.) a koaličná strana Hlas-SD s 5,9 percenta (-0,5 p.b.).
- Tesne pod hranicou 5 percent zostávajú Demokrati so ziskom 4,9 percenta (+0,1 p.b.), pri zohľadnení intervalu spoľahlivosti však vstup do parlamentu nie je vylúčený.
- Ďalej sa umiestnila Maďarská aliancia s 3,3 percenta (+0,1 p.b.), hnutie Sme rodina s podporou 3,1 percenta (+0,1 p.b.) a Právo na pravdu, ktoré by získalo 2,3 percenta (+0,2 p.b.). Ostatné subjekty získali menej ako 2 percentá.
- Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 58,7 percenta oprávnených voličov, čo je o 2,2 p.b. menej ako v septembrovom volebnom modeli.
Podrobnejší pohľad do dát – zamerané na volebný potenciál
- Progresívne Slovensko má volebný potenciál na úrovni 25,5 percenta a napĺňa ho na 3/4. Ďalších voličov by dokázalo získať najmä od SaS a Demokratov, v menšej miere aj od KDH a Smeru-SD.
- Preferenčne druhá najsilnejšia strana, Smer-SD, dosahuje potenciál 20,8 percenta a napĺňa ho na 4/5. Zvyšní potenciálni voliči dávajú v súčasnosti prednosť Republike a Hlasu-SD.
- Hnutie Republika má potenciál 19 percent, čo je o 1,8 p.b. menej ako pri Smere-SD. Republika ho napĺňa na 3/4, ďalších voličov dokáže brať najmä Smeru-SD a Hlasu-SD.
- Dlhodobo vysoký potenciál dosahuje aj SaS, aktuálne na úrovni 16 percent a liberáli ho napĺňajú necelou polovicou. Najviac ich potenciálnych voličov dáva v súčasnosti prednosť PS, ďalších voličov vedia získať aj od Demokratov, hnutia Sme rodina a KDH.
- O niečo nižší je potenciál hnutia SLOVENSKO, ktorý dosahuje 12,6 percenta, a „Matovičovci“ ho napĺňajú na viac ako 2/3. Voličov dokáže brať najmä PS, KDH a Demokratom, od Smeru-SD a Hlasu-SD však v súčasnosti nezískava nikoho.
- Volebný potenciál Demokratov dosahuje 10,6 percenta, strana ho napĺňa na 43 percent. Značnú časť ich potenciálu v súčasnosti viaže PS, ale aj SaS, KDH a hnutie SLOVENSKO.
- Volebný potenciál Hlasu-SD dosahuje 10,3 percenta, strana ho napĺňa na 61 percent. Ďalší jeho potenciálni voliči uprednostňujú Smer-SD, SaS, Právo na pravdu, Republiku alebo hnutie Sme rodina.
- Volebný potenciál KDH je na úrovni 9,5 percenta, kresťanskí demokrati ho napĺňajú na cca 2/3. KDH dokáže „loviť“ najmä u voličov SaS a PS, ďalej u Republiky a Demokratov.
- Maďarská aliancia sa dlhodobo potýka s nízkym volebným potenciálom, ktorý obmedzuje nízky počet občanov maďarskej národnosti a ich nižšia ochota zúčastniť sa volieb. V aktuálnom modeli dosahuje potenciál 4 percentá a napĺňa ho na 3/4. Ďalších voličov môže čerpať najmä od hnutia Sme rodina, KDH a Smeru-SD.
Mandáty
Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v NR SR na základe aktuálneho volebného modelu, vyzeralo by nasledovne:
- PS: 36 mandátov
- Smer-SD: 33 mandátov
- Republika: 27 mandátov
- Hnutie Slovensko: 17 mandátov
- SaS: 15 mandátov
- Hlas-SD: 11 mandátov
- KDH: 11 mandátov
Výsledky v intervale spoľahlivosti
- namerané výsledky sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádzajú v uvedenom intervale
- štatistická odchýlka sa pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje +/- 3,3 p.b., pri stranách s podporou okolo 5 % +/- 1,7 p.b.
Volebné jadro
- udáva percento voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí, že by danú stranu volili
- v grafe sú zobrazené strany s volebným jadrom nad 0,5 %
Volebný potenciál
- udáva maximálny % zisk danej politickej strany
- okrem rozhodnutých voličov zahrnuje aj tých, ktorí danú stranu zvažujú
- súčet presahuje 100 percent, vzhľadom k tomu, že 1 volič môže zvoliť viacero strán, ktoré zvažuje
- v grafe sú zobrazené strany s volebným potenciálom nad 2 %
Komentár Mikiho Hanesa
Komentuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.
Spoločenská objednávka na predčasné voľby existuje. Pridajú sa politici?
Slovenská politika sa v posledných mesiacoch ocitla v situácii, ktorá nápadne pripomína obdobie posledných mesiacov vlády Eduarda Hegera. Formálne síce vláda existuje, disponuje premiérom, ministrami aj parlamentnou väčšinou, no praktická politika sa čoraz viac odohráva v režime permanentného vyjednávania o každom jednom hlase. Každé hlasovanie sa stáva testom súdržnosti koalície a každá vnútorná nezhoda potenciálnou vládnou krízou.
Aktuálna koalícia síce po mesiacoch sporov našla spôsob, ako obnoviť parlamentnú väčšinu, no otázka jej dlhodobej stability zostáva otvorená. Parlamentná matematika totiž ukazuje, že pri minimálnej väčšine sa z každého poslanca stáva potenciálny „jazýček na váhach“. Takýto model fungovania môže zabezpečiť prežitie vlády, neznamená však automaticky schopnosť dlhodobo vládnuť.
Práve preto sa do verejného priestoru čoraz intenzívnejšie vracia otázka predčasných volieb. Nie už len ako opozičný slogan, ale ako reálna možnosť ďalšieho vývoja.
Verejnosť vysiela jasný signál
Najnovší prieskum ukazuje, že spoločenská objednávka na predčasné parlamentné voľby dnes na Slovensku existuje. Za ich vyhlásenie sa vyslovuje približne polovica populácie.
Ešte zaujímavejšie sú však pohľady dovnútra jednotlivých voličských táborov. O predčasných voľbách dnes nehovoria len voliči opozície, za ich konanie sa vyslovuje viac ako štvrtina súčasných voličov koaličných strán. Pri pohľade na elektorát z parlamentných volieb 2023 ide dokonca približne o tretinu vtedajších voličov súčasnej koalície.
Samozrejme, najvyššia podpora predčasných volieb prichádza od opozičných voličov. Štyria z piatich podporovateľov opozičných strán by privítali, keby si občania mohli zvoliť nový parlament ešte pred riadnym termínom. Zaujímavé však je, že takýto názor zastáva aj približne pätina aktuálnych voličov Smeru-SD a až polovica súčasných voličov Hlasu-SD.
Práve posledný údaj je z politického hľadiska mimoriadne významný. Naznačuje totiž, že otázka predčasných volieb už nie je výlučne konfliktom medzi vládou a opozíciou. Čoraz viac sa stáva témou aj medzi samotnými podporovateľmi strán, ktoré sú dnes pri moci.
Politická racionalita verzus politický inštinkt
Pre koaličných lídrov je dnes logicky výhodnejšie pokračovať vo vládnutí. Disponujú mocou, kontrolujú exekutívu a stále majú šancu dokončiť celé volebné obdobie. Z ich pohľadu neexistuje silný dôvod dobrovoľne odovzdávať mandát späť voličom.
Na druhej strane však rastie napätie medzi politickou racionalitou a náladami verejnosti. Ak polovica populácie podporuje predčasné voľby, nejde o marginálny názor ani o hlas jednej politickej skupiny. Ide o spoločenský signál, že časť verejnosti vníma aktuálnu politickú situáciu ako nedostatočne stabilnú alebo nedostatočne funkčnú.
To ešte neznamená, že predčasné voľby sú nevyhnutné. Znamená to však, že ich prípadné vyhlásenie by sa neopieralo len o záujmy politických strán, ale aj o existujúcu podporu verejnosti. Najdôležitejšou otázkou najbližších mesiacov preto nebude len to, či koalícia disponuje 76 hlasmi. Podstatnejšie bude, či dokáže presvedčiť verejnosť, že s takouto väčšinou dokáže aj efektívne vládnuť.
Metodológia prieskumu
Zber dát bol realizovaný pomocou online dopytovania. Vzorka je reprezentatívna pre online populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Dáta boli zbierané v čase od 01. 10. do 05. 10. 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 005 respondentov. Vzorka je vážená multidimenzionálnym vážením podľa týchto kategórií: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023. Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť.
Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.
Publikácia výsledkov
Pri publikovaní výsledkov uvádzajte zdroj dát NMS Market Research Slovakia s aktívnym linkom na tento článok.
Kontakt pre médiá
Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – [email protected], +421 948 542 501
O agentúre
NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.




