Volebný model september 2026: Republika dobieha Smer. Čaká nás po voľbách veľká koalícia?

Kľúčové zistenia

• Na základe volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia zo začiatku septembra by sa víťazom volieb stalo Progresívne Slovensko so ziskom 21,6 percenta, čo je medzimesačný nárast o 2,4 percentuálneho bodu. Za ním by sa umiestnila strana Smer-SD s podporou na úrovni 16,2 percenta opýtaných, čo je v porovnaní s minulým mesiacom mierny pokles o 0,3 p.b.
• Dlhodobo sa na treťom mieste drží mimoparlamentné hnutie Republika, ktoré v aktuálnom volebnom modeli opäť posilňuje a aktuálne by dosiahlo voličskú podporu na úrovni 15,6 percenta (+2,4 p.b.).
• Podľa septembrového volebného modelu od NMS by hnutie SLOVENSKO získalo podporu rovných 9 percent, čo je takmer totožný výsledok ako v meraní pred mesiacom. Nasleduje strana SaS, ktorá by získala 6,8 percenta (-0,7 p.b.).
• Po minulomesačnom poklese si koaličná strana Hlas-SD polepšila o pol percentuálneho bodu a začiatkom septembra by získala podporu na úrovni 6,4 percenta. Do parlamentu by sa dostali aj kresťanskí demokrati – KDH dosiahlo takmer totožný výsledok ako pred mesiacom – 5,8 percenta.
• Ďalšie štyri subjekty sa nachádzajú pod hranicou 5 percent. Demokrati by podľa septembrového volebného modelu získali 4,8 percenta (+0,1 p.b.). Ďalej do tejto skupiny subjektov patrí Maďarská aliancia so ziskom 3,1 percenta,  hnutie Sme rodina  s podporou 3 percentá a Právo na pravdu, ktoré by získalo podporu 2,1 percenta. Ostatné subjekty získali menej ako 2 percentá.
• Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 61 percent oprávnených voličov, čo je o 1,3 p.b. viac ako v augustovom volebnom modeli.

 

 

---

 

Výsledky komentuje Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia.

Politický pat a hranice veľkej koalície

Prezident Peter Pellegrini verejne otvoril diskusiu o možnom usporiadaní politického priestoru po parlamentných voľbách v roku 2027. Vyslovil úvahu, že ak by voľby priniesli politický pat bez jasnej väčšiny, Slovensku by mohla prospieť široká koalícia dvoch najsilnejších strán, prípadne doplnená o menšieho partnera. Argumentoval potrebou zabezpečiť stabilné vládnutie a vyhnúť sa zložitým a početným koaličným konštrukciám.

Na úvod je potrebné dodať, že táto úvaha nenašla podporu ani u politických subjektov, ktorých sa bezprostredne týka. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka možnosť spoločného vládnutia so Smerom-SD odmietol, pričom odmietavé alebo rezervované reakcie zazneli aj z prostredia vládneho tábora.

Z pohľadu fungovania parlamentných demokracií pritom nie sú veľké koalície ničím výnimočným. Objavujú sa najmä v situáciách, keď volebné výsledky neumožňujú vznik štandardnej väčšiny alebo keď krajina čelí mimoriadnym výzvam. Otázkou však zostáva, či dokážu byť viac než len technickým riešením volebnej matematiky.

Stabilita verzus schopnosť rozhodovať

Hlavnou výhodou širokých koalícií býva stabilná parlamentná väčšina. Na druhej strane však sa v nich často spájajú strany s rozdielnymi predstavami o fungovaní štátu, ekonomike, sociálnej politike či zahraničnopolitickom smerovaní krajiny. Práve preto sa veľké koalície neraz dostávajú do situácie, keď sú schopné zabezpečiť každodenný chod štátu, no oveľa ťažšie nachádzajú zhodu na zásadných reformách. Kompromis sa stáva cieľom sám osebe a politická energia sa spotrebúva na vnútorné vyvažovanie jednotlivých partnerov. Výsledkom môže byť pocit stability, ale zároveň aj dojem stagnácie.

Takýto vývoj je obzvlášť problematický v krajinách, ktoré potrebujú dlhodobé reformné zásahy. Ak sa vláda sústreďuje predovšetkým na udržanie vlastnej súdržnosti, prirodzene jej zostáva menej priestoru na presadzovanie zmien s dlhodobým dopadom.

Nemecká skúsenosť a premena straníckeho systému

Diskusia o veľkých koalíciách sa v Európe najčastejšie spája s Nemeckom. Kresťanskí demokrati a sociálni demokrati tam počas posledných desaťročí opakovane vytvárali spoločné vlády. Tieto kabinetné riešenia zabezpečovali vysokú mieru kontinuity a predvídateľnosti, no zároveň prispievali k oslabovaniu tradičného konfliktného rozdelenia medzi hlavnými politickými prúdmi.

Aktuálny vývoj v Nemecku naznačuje, že časť voličov dnes hľadá alternatívy mimo tradičného politického spektra. AfD dosiahla mimoriadne silný výsledok vo voľbách v Sasku-Anhaltsku a stala sa dominantnou politickou silou v tejto spolkovej krajine, čo predstavuje významný moment vo vývoji nemeckého straníckeho systému. Podobné trendy možno pozorovať aj vo Francúzsku vrátane Alsaska, a hoci príčiny sú v tomto prípade odlišné od nemeckých, aj tu sa objavuje otázka dôvery verejnosti v tradičné politické strany a ich schopnosť reagovať na dlhodobé spoločenské problémy.

Slovenská špecifická situácia

Ak by sa Slovensko po voľbách v roku 2027 skutočne ocitlo v stave politického patu, debata o širokej koalícii by sa nepochybne stala jednou z možností riešenia. Pri jej hodnotení by však nebola rozhodujúca iba otázka počtu mandátov, ale predovšetkým schopnosť dosiahnuť programovú zhodu. Každá veľká koalícia totiž stojí na predpoklade, že partneri dokážu identifikovať dostatočne široký okruh spoločných priorít. Ak takáto zhoda neexistuje, hrozí, že vláda bude fungovať predovšetkým ako mechanizmus na riešenie sporov medzi vlastnými členmi.

Pre Slovensko, ktoré čelí viacerým štrukturálnym výzvam, by preto bola kľúčová najmä schopnosť budúcej vlády presadzovať reformy bez ohľadu na jej konkrétne politické zloženie. Napriek ostrým politickým sporom existuje jedna oblasť, pri ktorej možno naprieč politickým spektrom nájsť relatívne širokú zhodu. Slovensko potrebuje reformy.

Demografické zmeny, stav zdravotníctva, kvalita školstva, konkurencieschopnosť ekonomiky, efektivita štátu či dlhodobá udržateľnosť verejných financií predstavujú výzvy, ktoré nemožno riešiť v horizonte jedného volebného obdobia. Každá vláda ich môže odkladať, no ich význam bude s pribúdajúcim časom narastať.

Vízia 2040: od dokumentu k politickej priorite

Práve v tomto kontexte získava význam aj diskusia o strategických dokumentoch, ktoré sa pokúšajú definovať dlhodobé priority krajiny bez ohľadu na aktuálny politický cyklus. Nedávno predstavená Vízia 2040 predstavuje pokus formulovať dlhodobé smerovanie Slovenska na základe odborných analýz a identifikácie kľúčových rozvojových oblastí. Hodnota takéhoto dokumentu nespočíva v politickej príslušnosti, ale v snahe vytvoriť rámec pre strategické rozhodovanie štátu.

Slovensko však nemá problém s nedostatkom stratégií. Oveľa väčším problémom býva ich implementácia. Mnohé koncepčné materiály skončili v minulosti ako odborné dokumenty bez výraznejšieho praktického dopadu na verejné politiky.

Ak má mať Vízia 2040 reálny význam, nemôže zostať iba expertným materiálom. Potrebuje silného politického nositeľa, jasnú zodpovednosť za realizáciu a pravidelné hodnotenie dosahovaných výsledkov. Práve v tejto oblasti sa bude rozhodovať o tom, či nasledujúce desaťročie prinesie modernizáciu krajiny, alebo len pokračovanie diskusií o reformách, ktoré zapadli medzi nekonečné osobné spory lídrov koaličných strán.

---

Podrobnejší pohľad do dát – zamerané na prelivy voličov

• Progresívne Slovensko si v porovnaní s voľbami na jeseň 2023 dokázalo udržať 3/4 svojich voličov, najväčší odliv od PS bol k Slobode a Solidarite, hnutiu SLOVENSKO a Demokratom. Práve tieto tri subjekty, spolu s KDH a Hlasom, sú aj najväčším zdrojom nových voličov, ktorými si tento odliv progresívci kompenzovali.
• Smeru-SD sa darí udržiavať si viac ako polovicu voličov z roku 2023. Až pätina jeho voličov z týchto volieb odišla k Republike, ďalší sa radia medzi nerozhodnutých, prípadne ich oslovuje Hlas-SD. Práve od svojich koaličných partnerov Smer-SD čiastočne kompenzoval voličské straty.
• Strane Hlas-SD sa podarilo udržať iba tretinu ich voličov z jesenných volieb v roku 2023, sklamaní voliči tejto strany išli najmä k nerozhodnutým – každý ôsmy volič či volička Hlasu-SD zo septembra 2023 by momentálne chceli ísť voliť, ale nedokážu si vybrať z ponuky politických strán. Okrem toho sa “rozpŕchli” medzi ostatné politické subjekty, najčastejšie k Republike, Smeru-SD, KDH a SaS.
• Hnutie OĽaNO si udržalo necelú polovicu svojich voličov z jesene 2023, sklamaní voliči hnutia preferujú najmä PS, Demokratov či Za ľudí. Hnutie SLOVENSKO dokáže oslovovať sklamaných voličov Demokratov, PS, ale aj KDH.
• KDH prišlo o polovicu svojich voličov z roku 2023, najčastejšie sa presunuli k nerozhodnutým, k Demokratom, PS, ale aj k hnutiu Republika.
• SaS si udržala len tretinu svojich voličov z roku 2023, sklamaní voliči liberálov najčastejšie zakotvili u PS, Republiky, prípadne u Demokratov. SaS sa darí čerpať nových voličov najmä od PS, ale aj od Hlasu-SD a Demokratov.
• Hnutie Republika sa do parlamentu v roku 2023 nedostalo a preto pri náraste jeho podpory nie je ničím prekvapujúcim, že sa im podarilo zachovať 8 z 10 voličov spred 3 rokov. Nových voličov čerpali najmä zo sklamaných voličov koaličných strán Smer, Hlas a SNS, avšak časť voličov dokázali preprať aj SaS a Sme rodina.

 

Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v NR SR na základe septembrového volebného modelu, vyzeralo by nasledovne:

• PS: 40 mandátov
• Smer-SD: 30 mandátov
• Republika: 29 mandátov
• Hnutie Slovensko: 16 mandátov
• SaS: 12 mandátov
• Hlas-SD: 12 mandátov
• KDH: 11 mandátov

 

Výsledky v intervale spoľahlivosti

• namerané výsledky sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádzajú v uvedenom intervale
• štatistická odchýlka sa pri stranách s podporou nad 20 % pohybuje +/- 3,3 p.b., pri stranách s podporou okolo 5% +/- 1,7 p.b.

 

Volebné jadro

• udáva percento voličov, ktorí sú pevne rozhodnutí, že by danú stranu volili
• v grafe sú zobrazené strany s volebným jadrom nad 0,5 %

 

Volebný potenciál

• udáva maximálny % zisk danej politickej strany
• okrem rozhodnutých voličov zahrnuje aj tých, ktorí danú stranu zvažujú
• súčet presahuje 100 percent, vzhľadom k tomu, že 1 volič môže zvoliť viacero strán, ktoré zvažuje
• v grafe sú zobrazené strany s volebným potenciálom nad 2 %

 

Metodológia prieskumu

Zber dát prebiehal online cez National Sample. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Dáta boli zbierané v čase od 02. 09. – 07. 09. 2026. Prieskumu sa zúčastnilo 1 004 respondentov.

Vzorka je vážená multidimenzionálnym vážením podľa týchto kategórií: pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta trvalého bydliska, vzdelanie, národnosť, voľba vo voľbách do NRSR 2023.

Do výpočtu volebného modelu, volebného potenciálu a volebného jadra vstupuje každý volič s váhou, ktorá je určená silou jeho presvedčenia ísť voliť.

Prieskum nemá zadávateľa. Agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady.

Publikácia výsledkov

Pri publikovaní výsledkov uvádzajte zdroj dát NMS Market Research Slovakia s aktívnym linkom na tento článok.

Kontakt pre médiá

Mikuláš Hanes, NMS Market Research Slovakia – [email protected], +421 948 542 501

O agentúre

NMS Market Research je výskumná agentúra s viac ako 20 ročnou históriou. Okrem výskumu trhu, ktorý poskytuje stovkám klientov z celého sveta, skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. Okrem toho pôsobí v Česku, Maďarsku a Thajsku. NMS je členom medzinárodnej organizácie ESOMAR a národnej organizácie SAVA.